OKÁLE

Okále veliké
zrenice široké
okolo mňa mátohy, mocú sa, možno aj na metle.
-Čo si si dal?
- ...bad trip LSD...

Sedem divov starovekého sveta

       Aby som nadviazala na predchádzajúci článok o " starovekom umení ", tak som prišla so siedmimi divmi sveta z tohto úžasného obdobia. Tiež ma však tento rok čakajú absolventské skúšky, kde sa vraj otázka tohto typu môže úplne bez ospravedlnenia objaviť. Keď som nad ňou uvažovala, zarazilo ma, že jediné na čo som dokázala prísť boli Egyptské pyramídy... o ostatných divoch som ani len nepočula a to bolo pre mňa nejakým pohonom a motiváciou aby som sem o nich v krátkosti niečo napísala.  

 .... Jedná sa o sedem starovekých diel, ktoré vzbudzovali pozornosť a dojem, najmä kvoli neobvyklej stavebnej technike a umeleckej dokonalosti... Väčšina z týchto diel pochádza z oblasti Stredozemného mora (Egypt, Mezopotámia) a Blízkeho východu (Babylonci)


     

   Začnem od naozaj veľmi známych stavieb a to sú  PYRAMÍDY. Egyptské pyramídy alebo Pyramídy v Gíze. Jeden z najstarších divov sveta, boli postavené približne pred 5000 rokmi p.n.l.. Pyramíd je v tejto oblasti naozaj veľa, pretože kedysi slúžili ako hrobky pre významnejších faraónov neskôr slúžili už aj ako dekoračný prvok. No keď hovoríme o pyramídach ako o dive sveta, myslíme tým známe tri pyramídy z ktorých je najznámejšia Chufuova zároveň najväčšia z troch pyramíd. Bola a ešte teda aj v sučastnosti  postavená na mieste východu a západu slnka. Patrila panovníkovi, ktorý sa zaslúžil o mnohé premeny, no vyznačoval sa aj svojou krutosťou. Chufu alebo známi tiež ako Cheops (z grét.) je považovaný za staviteľa Cheopsovej pyramídy, kde bol následne po balzamovaní aj pochovaný.


       

v pozadí Babylonská veža (16. st.)

Ako druhý div vtedajšieho sveta sú Semiramidine visuté záhrady. Je to jeden z najmenej preskúmaných divov, ešte len vlastne nedávno v r. 1898 po nich začal pátrať nemecký archeológ. Jedná sa o mesto na súši, ktoré sa preslávilo aj inými stavbami ako babylonská veža, mocné hradby, Semiramidine visuté záhrady... Tieto visuté záhrady kráľovnej Semiramis boli sériou terás postavených do tvaru pyramídy. Samotná stavba týchto terás je celkom zložitá, tak spomeniem len toľko, že sa tam navozila už na vopred spevnené terasy trojmetrová vrstva hliny na ktorej potom vyrástli aj vysoké stromy a iné okrasné rastliny. Teraz sa isto pýtate ako by to všetko mohlo existovať bez vody... je pravda, že tento kolos mal veľmi dobre vymyslené zavlažovanie. Pod záhradami sa nachádzala studňa, ktorá čerpala vodu z rieky Eufrat. Ešte podotknem, že Babylon je mestom v púšti, takže dostať vodu práve na to miesto bolo celkom náročné. Tvorilo to akúsi oázou uprostred celej púšte a vtedajší pohľad na záhrady musel pri pohľade na piesok byť naozaj okúzľujúci. Voda zo studne sa prelievala na samý vrch, teda na najvyššiu terasu odkiaľ sa vylievala nižšie, a tak prešla všetkými poschodiami a zavlažila celú "pyramídu". V skutočnosti je však veľmi zaujímavé, že záhrady nemajú nič spoločné s kráľovnou Semirami, ktorá žila v inom období ešte pred týmto divom. Záhrady dal postaviť kráľ  Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis, ktorej chýbala zeleň a kopcovitý terén, čo bolo typické pre jej rodnú zem Perzia. S týmto sa spája aj legenda, že práve ona dala postaviť celé mesto.

Ako asi chrám vyzeral

Artemidin chrám v Efeze/Aremision. Jedná sa o najrozsiahlejšiu stavbu tých čias, ktorá mala slúžiť na náboženské účeli. Bol vybudovaný na rozkaz kráľa z Lýdie v meste Efez v Malej Ázií. Jeho rozmery siahali 112 metrov na dĺžku a jeho šírka mala 52 metrov. Jeden muž z Efezu ho však podpálil, a to vraj len preto aby sa jeho meno zapísalo do dejín. Tento chrám obnovil Alexander Veľký keď mesto dobil, ale po nejakom čase ho opäť dobili Góti (východgermánske kmene). Efezania sa o opäť snažili obnoviť a priblížiť vtedajšej podobe. V 4. storočí sa oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše stalo kresťanstvo, a tak chrám stratil svoj náboženský účel. V súčastnosti sa z neho nezachovalo takmer nič.
Chrám je pomenovaný podľa svätyni, v ktorej stála bohyňa Artemis, ozdobená drahými kameňmi a vzácnymi kovmi. V nútri sa tiež nachádzali dokonalé umelecké diela od vtedajších najvýznamnejších umelcov. Po bokoch bola stavba lemovaná dvojradovým stĺporadím. Okrem náboženských obradov slúžil aj ako obchodným centrom. A po toľkých tisícročiach ho opať v roku 1869 objavili Angličania.

Súčastnosť

16. st. (Chrám však vyzeral v skutočnosti úplne inak) 

Diova socha v Olympii. Hovoríme o kráľovi všetkých bohov - Zeus. Podľa gréckych mytológií vládca Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochranca rodiny štátu, pohostinstva, darca života a ľudských osudov... a pripisovalo sa mu množstvo ďalších vlastností. Jeho socha bola umiestnená v chráme špeciálne postavenom pre ňu. Diovovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata, oči z drahých kameňov. Celá socha sedela na tróne z cédrového dreva zdobeného zlatom. Zeus držal v ľavej ruke vladárske žezlo, v pravej ruke mal sochu bohyne Niké (bohyňa víťazstva). Clá socha mala 12 metrov. v Roku 394 bola prevezená do Konštantínopolu, kde ju pravdepodobne zničil požiar.

Bohyňa Niké, z chrámu v Efeze.

Maľba zo 16.st, hrobka vyzerala v skutočnpsti inak.

Mauzóleum v Halikarnasse (dnešné Turecko ). Dal ho postaviť kráľ Mausólos II. spolu s manželkou ako symbol svojej moci. Pôvodne táto stavba označovala hrobku kráľa, bola však taká veľkolepá až sa stala synonymom pre hrobku všeobecne. V súčastnosti sa na mieste hrobky nachádzajú archeologické vykopávky a múzeum.

Pôvodné zobrazenie hrobky

Rodoský kolos